Zemplín
Zemplínske územie je ohraničené na severe Poľskom, na východe Ukrajinou, na juhu Maďarskom, na juhozápade Abovom a na západe Šarišom. Tvorí ho tzv. Dolný Zemplín (patrí do Košického kraja) s okresmi Michalovce, Sobrance, Trebišov a tzv. Horný Zemplín (patrí do Prešovského kraja) s okresmi Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Medzilaborce. V minulosti bol región súčasťou Zemplínskej a časti Užskej stolice.
Typický folklór Zemplína sa odráža na obrazoch zemplínskeho maliara Teodora Jozefa Moussona a v básňach Pavla Horova. Celý územím tak rozľahlý Zemplínsky kraj si až do dnešných čias zachoval svoju typickú kultúru a dialekt.
Zemplín patrí svojou pestrosťou a mnohotvárnosťou medzi najkrajšie územné celky východnej časti Slovenska. Na severe regiónu sa rozprestiera rázovitá karpatská krajina s pôvodnými pralesovými porastmi a vzácnou faunou (jeleň, vlk, rys, medveď). Ponúka panenskú prírodu, rozsiahle oázy ticha a samoty ako žiadna iná časť Slovenska.
Z minulosti sa zachovalo množstvo drevených gréckokatolíckych a pravoslávnych kostolíkov s vysokou umeleckohistorickou hodnotou. Južná časť Zemplína je oblasťou rozsiahlych nížin, s množstvom vodných plôch (Zemplínska šírava, Domaša...)
Zemplínske NAJ
Najvyššie položený bod: 1221 m n.m. - Kremenec - trojhraničný
Najnižšie položený bod: 94 m n.m. - miesto odtoku rieky Bodrog zo SR
Najstaršia obec: Ruská - r. 1195 (okres Michalovce)
Najmladšia obec: Zemplínske Hámre - r. 1945 (okres Snina)
Najnižšie položená obec: Klin nad Bodrogom - 98 m n.m. (okres Trebišov)
Najvyššie položená obec: vojenský obvod Valaškovce - 660 m n.m. (okres Humenné)
Najväčší počet obyvateľov obce: Pavlovce nad Uhom - 4000 obyvateľov (okres Michalovce)
Najmenší počet obyvateľov obce: Parihuzovce - 40 obyvateľov (okres Snina)
Najväčší kataster obce: Stakčín - 167,67 km2 (okres Snina)